MUŽIK, DOKTOR I PLANETNIK
[Narodnyj Razskaz]
Byli sebi dvoje ľudi, odin iz nich byl doktor, a druhij planetnik. Byli oni ňimcy. Prišli oni v naš kraj i zašli do odnoho mužika na noč. Smotrit doktor, čto tota gazdyňa misit mamalygu i duže začudovalsja, bo ne znal na čto. On dumal že dľa porosjat. Potom gazdove berut i jidjat tuju mamalygu, a doktor kaže do planetnika: — Choďme iz chižy na dvor spati, bo vidiš že kto z nich jesť vo chiži to vsi vymrut toj noči. Vyšli i poľihali. Mužik, koli povečerjal, vyšol na dvor i kаže: — Panove! Iďte do chiži bo doždj bude! A planetnik kаže: “N’it, ne bude!” Mužik vernulsja nazad do chiži, zamknul dveri i ľih spati. V noci jak ne načne doždj s neba ľatisja jak s vedra. N’imcy verťatsja i ňit hde skrytisja. Dobivajutsja do chiži, a mužik jak dobri najilsja mamaligi, to tak tverdo zaspal, čto i ne čul jak oni dobivalisja. A môže i narokom ich ne pustil. Koli nikto iz domu ne otzyvalsja, to doktor kazal že vsi v domi poumirali. Ráno gazda vstaje, vyšol na dvor i prositsja ich: — A čto, v noči ne zmokliste? Aha, ňi! Ješče jak! Pomokli my až do posľidnoj nitki! I prosjatsja mužika: “Sluchajte, jak vy znali, skažte nam, že toj noči doždj padati budet? Gazda na toje kаže: “U mene jesť takoje porosja, čto koli maje doždj padati, to ono jižitsja”. Potom doktor prositsja: “Či vy vsehda tak jiste, jak včera na večer jili?” — Vsehda — kаže na toje gazda. — A čto vas nikoli ničoho ne bolit? — Ta čto časom v serediňi bolit, to ja na pecu vyhrijusja i perestane. Tohda doktor kaze do planetnika: ‘,Vertajme my nazad do svojeho kraju, bo koli tu pec za doktora, a porosja za planetnika, to my ne majeme tu čto robiti. I vernulisja nazad do svojeho kraju.
ZVIRI I ĽUDI.
Koli sobaki v deň cholodnyj
Ja dal nedavno s mjasa kosť, Liznuv mi ruku pes holodnyj, Zabyvši na sobaču zlosť.
Koli v nužďi svoj emu druhu,
Či ne zabavno — v našem viku,Pomočnu ruku ja podal, To on za ščiru siju usluhu Mene klevetoju obkidal! Hde ľudi umny, hordy vsi, Viďiti zvirstvo v čeloviku, A ľudjanosť v bidnom psi?
CYGAN I KOSAR.
Ležit cygan v ľitnu speku v cholodku pod derevom, ta vidit kosarja i dumaje: — Dobri tomu kosarevi. Kosit sebi s rozmachom, až viter kolo neho šumit; a s mene tu až voda ľijetsja ot toj speki.
ŽITEJSKA PRAVDA
O chľib nasuščnyj starajsja sam — a o soľ ne prossja; nasoľat tebi uže druhii. |